Ciele ŠP

Štátna pokladnica (ŠP) predstavuje nový systém v komplexnom finančnom manažmente verejných financií a v riadení hotovosti, dlhu a investovania krátkodobých prebytkov likvidity verejného sektora. Zabezpečuje okrem iného najmä centralizáciu príjmov a realizáciu verejných rozpočtov, správu pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a dennú likviditu štátneho rozpočtu. Do samotného výkonu verejnej správy a do kompetencií jej jednotlivých zložiek nezasahuje.

ŠP de iure vznikla 1. júla 2002, de facto 1. januára 2003 vymenovaním riaditeľa.

ŠP podporuje ciele fiškálnej politiky prostredníctvom finančného plánovania, riadenia dlhu a likvidity, čo prispieva k udržaniu vývoja príjmov a výdavkov v rámci stanovených krátkodobých a strednodobých zámerov fiškálnej politiky. Znamená to skvalitnenie monitorovania plnenia úloh fiškálnej politiky, ktorá je definovaná v strednodobom finančnom výhľade, ročných a viacročných plánoch pôžičiek, ročných a viacročných cieľoch deficitu verejného rozpočtu a v koordinovaných cieľoch s NBS tak, aby nedochádzalo ku konfliktu medzi menovou a fiškálnou politikou.
Pri existujúcom časovom nesúlade medzi daňovými, nedaňovými a colnými príjmami a verejnými výdavkami sa ŠP snaží minimalizovať náklady na udržanie likvidity štátu prostredníctvom využívania najvýhodnejších podmienok na finančnom trhu v oblasti pôžičiek aj investícií. Tiež sa snaží dosiahnuť optimálnu štruktúru štátnych pôžičiek, dobu splatnosti a náklady, pričom využíva služby špecializovanej organizácie – Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Významným prínosom ŠP je aj podpora rozvoja finančného a kapitálového trhu prostredníctvom pôžičkovej stratégie vlády a investovania krátkodobých prebytkov hotovosti. Vznik ŠP umožnil aj centrálne riadenie štátnych aktív a pasív prostredníctvom evidencie fyzického majetku štátu a akcionárskych podielov v štátnych podnikoch a štátnych akciových spoločnostiach. Organizácie, ktoré majú v správe rôzne druhy nefinančných aktív, spolupracujú pri koordinácii svojej finančnej politiky so ŠP.
Existencia ŠP uľahčuje proces prípravy štátneho rozpočtu. Hlavnými prostriedkami sú podrobné informácie o realizácii verejných rozpočtov predošlého roka, plány rozpočtových prostriedkov a výsledky uplatňovania kontroly výdavkov pred ich uskutočnením. ŠP zabezpečuje komplexné a včasné informácie o procese realizácie rozpočtu. ŠP má vybudovaný efektívny informačný systém umožňujúci hlbšie analyzovať výdavky jednotlivých klientov ŠP a poskytujúci informácie o všetkých realizovaných ekonomických transakciách.
V neposlednom rade ŠP zabezpečuje evidenciu informácií a ekonomických ukazovateľov za verejnú správu. Podkladom pre túto činnosť je účtovníctvo a výkazníctvo.

Funkcie ŠP

Uvedené ciele ŠP dosahuje prostredníctvom svojich funkcií:

• centralizácia príjmov,
  
• riadenie výdavkov,
  
• účtovníctvo,
  
• platobný styk,
  
• finančné plánovanie,
  
• riadenie aktív,
  
• riadenie hotovosti,
  
• kontrola,
  
• riadenie dlhu.
  

Vznik ŠP ako podpora integračného úsilia SR do EÚ

Vytvorením Štátnej pokladnice sa Slovenská republika pripojila k európskym krajinám, kde už pokladnice úspešne pracujú veľa rokov. Z krajín, v ktorých majú viacročné pozitívne skúsenosti s pokladnicou, spomenieme Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Portugalsko, Fínsko, Dánsko, Írsko, z asociovaných krajín najmä Maďarsko a Slovinsko. Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov štátneho rozpočtu a realizácia výdavkov verejného rozpočtu, správa záväzkov a pohľadávok štátneho rozpočtu, denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi účastníkmi systému, ktorými sú Štátna pokladnica, Ministerstvo financií SR a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.